Byť vydatá za významného muža robí ženu bezvýznamnou. 

Román chorvátskej spisovateľky Slavenky Drakulič je rozsahom skromná, no obsahovo silná kniha. Teória smútku Milevy Einsteinovej je smutným rozprávaním o živote manželky známeho génia, nositeľa Nobelovej ceny za fyziku. Alberta Einsteina, s ktorým ju spájala minulosť a 11 rokov manželstva. 

Teória smútku Milevy Einsteinovej sa nečíta ľahko, no vyjadruje bolesť ženy, ktorá sa vzdala svojich ambícií a sľubnej kariéry fyzičky, aby žila pre budúcnosť svojich detí. 

Kniha je písaná iba z pohľadu Milevy, ako hlavnej postavy. I keď občas autorka mení monológ v deji tak, že chvíľami nám svoj život opisuje samotná Mileva, a inokedy sa o nej rozpráva v treťej osobe. Kniha môže pôsobiť depresívnejšie, ale je postavená tak, aby čitateľ čo najbližšie spoznal hlavnú postavu. Nejde však o žiadne naťahovanie deja či deprimujúce riadky. Je to len ťažšie čítanie, ktoré na konci zanechá akúsi prázdnotu. 

Autorka MIlevu Einsteinovu vykresľuje ako vynikajúcu matematičku, jednu z mála žien, ak nie jedinú ženu, ktorá mala v tej dobe možnosť študovať na Polytechnike. Je to ona, kto pracoval na matematických dôkazoch Einsteinových teórií, bez ktorých by ich nemohol uverejniť. Jej meno však nie je nikde spomenuté. Z rozhodnutia jej manžela. 

Mileva však od detstva trpí handicapom, ktorý jej dáva pocítiť aj jej okolie, jej spolužiaci sa jej vysmievajú, napodobňujú ju. Ale má milujúcich rodičov, je to najmä otec, ktorý ju posiela na štúdium do Švajčiarska. Tam sa spoznáva s budúcim manželom, s ktorým sú ako jedna skala – ein stein (rovnako ako jeho priezvisko). Už od toho momentu sa MIleva stáva závislou od svojho muža. Ich vzťah sa mení, a príchod potomkov to len zhorší. Od seba ich odpúta i vzdialenosť, keď sa z Berlína Mileva s deťmi vráti späť do Zúrichu. 

Teória smútku je presne taká smutná ako hovorí jej názov. Je znázornením toho, ako dokáže ženu zlomiť žiarlivosť, depresia, psychický stres, neustály strach o deti. A pritom by mohla táto žena toľko toho ukázať svetu. Ukázať, že je silná, ambiciózna a tiež má geniálnu myseľ. Ak by prestala cítiť vinu a nepočítala svoje chyby a nesprávne rozhodnutia. Lenže Mileva už takou ženou nie je. Chcela by byť. Ale nie je. A je to fakt škoda. Oveľa viac by sa mi páčilo čítať o nej ako významnej vedkyni, ktorú nezastavil prvý neúspech či iné okolnosti.

Čítať o ľuďoch ako MIleva Einsteinová je častokrát také, že nám to láme srdce. No i napriek tomu máme nádej, že ich životná cesta nebola márna. Že niečo po nich zostalo. I keď sa o tom až tak nevie, nepíše. Preto som rada, že pani Drakulič to dala do svojej knihy. A vynikajúca Michaela Materáková nám to preložila. Kniha má vystihujúcu obálku, malý formát vám dovoľuje zobrať si ju kdekoľvek so sebou. Len je na vás, či ju budete chcieť čítať naraz alebo radšej po kúskoch. Ja som to robila tým druhým spôsobom. Kniha sa mi napriek ťažkej téme páčila. Lebo priniesla príbeh o žene, o ktorej svet vedel len veľmi málo.