Musíme sa naučiť pozerať na každú ľudskú bytosť rovnakým spôsobom, ako sa pozeráme sami na seba.
Spev vtákov je silný príbeh o strate, o víťazstve ľudského ducha a o nehynúcej láske matky k svojmu dieťaťu. Jej autorka Christy Lefteri doň vniesla ľudský a empatický pohľad do sveta migrantiek, hľadajúcich bezpečie, slobodu i dobrý zárobok v cudzine. Pre to všetko musia častokrát priniesť veľa obety a odriekania, aby mohli pomôcť svojim rodinám v ťažkých a často i bezvýchodiskových situáciách.
Niša prišla zo Srí Lanky na Cyprus ako pestúnka a pomocníčka v domácnosti, aby zabezpečila lepšiu budúcnosť svojej dcérke, ktorá ostala u príbuzných. Jedného dňa však zmizne. “Prečo by utekala? Nedáva to zmysel. Viete, keď hádžete všetkých do jedného vreca a nepoznáte ich osobné príbehy, môžete si vymyslieť akúkoľvek hlúposť a presvedčiť sa, že je to pravda.”
Keď to jej zamestnávateľka Petra zistí, snaží sa ju vypátrať najprv tým, že zájde na políciu. Ale tá nemá záujem vyšetrovať zmiznutie akejsi cudzinky – pomocníčky, a preto sa Petra pátrania po Niši ujme sama, za pomoci Nišinho priateľa Jannisa., ktorý sa okrem zbierania húb živí pytliactvom spevavých vtákov. Čo sa v skutočnosti stalo s Petrinou pomocníčkou, ktorá zároveň bola aj pestúnkou pre jej dcéru Aliki? Prejdú tri týždne a Jannis a Petra nemajú stále žiadne správy o Niši. Až kým do hry nevstúpi ďalší človek a nezačnú miznúť aj iné ženy. Táto zápletka sa spočiatku rozmotáva veľmi pomaly. Ale to tempo bude vyhovovať pozornému čitateľovi. O Nišinom živote aj minulosti sa postupne dozvedáme zo striedavého rozprávania Petry a Jannisa. Dočítame ako Niša milovala, aké straty zažila vo svojom živote a prečo musela opustiť svoju dcérku Kumari. Rovnako tak spoznávame Jannisa, čo ho priviedlo k pytliactvu a aký bol jeho vzťah k Niši. A potom je tu ešte Petra. Je to postava, ktorá napriek vlastnej traume dokáže nájsť odvahu pátrať po zmiznutej pomocníčke. A nie je to len preto, že ju o to prosí jej vlastná dcéra. Zrazu pochopí, že Nišu vlastne vôbec nepoznala, že ju nevidela ako človeka, ako matku, ako ženu. Až v závere zisťuje toto: Toto bol príbeh Niši Džajakodiovej, ako som ho videla ja: Niša bola matka dvoch detí, ktoré žili v rôznych svetoch. Nišino dieťa na Srí Lanke má rovné vlasy, jemné ako páperie sovy. Nišino druhé dieťa je moje dieťa. Niša prišla o svoju prvú lásku. Niša vedela milovať. Niša naplnila srdce mojej dcéry hviezdami. Dlhujem Niši viac, ako by som jej kedy mohla splatiť. Spev vtákov je nádherný a jedinečný román, ktorý predostiera nielen rasovú tému, ale učí nás byť ľuďmi. A nezabúdať, že nikto nie je menejcenný. Život každého z nás má zmysel nech robíme čokoľvek. Toto dielo si treba prečítať a precítiť. Veľmi nenápadne ale hlboko sa vám vryje pod kožu. A už tam ostane.
Krásna kniha, viac slov už ani netreba. Za knihu Spev vtákov ďakujem vydavateľstvu Tatran.
Človeka možno stratiť rôznymi spôsobmi, to ma naučila Niša.