„Musíš pochopiť, že sú dva Londýny. Je Horný Londýn – ten, v ktorom si pôvodne žil – a Dolný Londýn. Dolný svet, v ktorom žijú všetci, čo prepadli cez škáry horného a teraz si jedným z nich.“ 

Nail Gailman patrí medzi autorov, ktorých diela sú, ako by to povedal velikán írskej a svetovej literatúry James Joyce – Work in Progress. Gaimanove príbehy sa prelievajú z komiksu Sandman do románového sveta, z filmov do kníh, z kníh do televízie, z jedného vydania do druhého, aj román Nikdekoľvek vznikla paralelne so šesťdielnou televíznou minisériou, pre ktorú písal Gaiman scénar. Keď som si tieto riadky prečítala v Magazíne o knihách, povedala som si, že túto Gaimanovu knihu chcem mať vo svojej knižnici – samozrejme prečítanú. A neľutujem. Hneď na začiatok vyhlasujem, že nie som veľký čitateľ fantasy literatúry, ale toto sa mi naozaj páčilo. A celkom rada by som si pozrela aj spomínaný seriál. 

V knihe Nikdekoľvek sa ocitáme medzi dvoma svetmi – medzi tým horným a dolným, jedným reálnym a druhým nereálnym, presnejšia medzi Horným a Dolným Londýnom. Predstavte si, že okrem sveta, v ktorom bežne žijeme, existuje aj iný, ten pod nami, niekde v podzemí – niekde a zároveň nikde. Viem, ťažko sa dá tomu uveriť, ale v tejto knihe tomu naplno podľahnete, a to prízvukujem, že som si až doteraz nevedela predstaviť, že by som čítala také niečo – kde sa miešajú reálne predstavy bežného života obyčajných ľudí a fantazijného sveta, v ktorom stretnete kanálových ľudí, potkaniarov, bájnych tvorov, kráľovskú družinu, anjelov, ochrancov, mníchov a mnoho ďalších. Nejde však o žiadnu rozprávku pre dospelých, aj keď sa tam bije Dobro so Zlom. 

V tomto príbehu hlavná postava Richard Mayhew žije svoj obyčajný život finančného analytika v Londýne, má teda prácu, priateľku a domov. Až kým sa v jeden večer nerozhodne pomôcť neznámej zranenej dievčine na ulici po ceste do reštaurácie. Jeho priateľka zúri, ale on si nevie pomôcť, nedokáže len tak si nevšimať človeka v núdzi. Pri príchode do Londýna mu raz jedna starenka prorokuje: „Máš dobré srdce. Niekedy aj to stačí, aby si bol v bezpečí, nech sa vydáš kamkoľvek. Väčšinou však nie.“ Svojou starostlivosťou o zranené dievča menom Dvierka si však dopomôže k tomu, že sa zo dňa na deň ocitne v inom svete. Pretože Dvierka nie je len obyčajné dievča, nepochádza totiž z horného sveta – dokáže však otvoriť každé dvere, dokonca aj také, ktoré na danom mieste vôbec neexistujú. Dvierka pochádza z rodu Klenby, jej rodinu však niekto vyvraždil, a ona potrebuje zistiť kto za tým všetkým bol a hlavne prečo sa to stalo. Toto je len malé navnadenie na tento pútavý román. Nejde tam len o vymyslené postavy či bájne miesta, ktoré v reálnom svete neexistujú, autor tu na celom príbehu zdôrazňuje, čo je naozaj dôležité, čomu aj ľudia v reálnom svete dennodenne čelia, čomu sa majú vyvarovať a čo dokážu a čo nedokážu ovplyvniť.

Pri čítaní Nikdekoľvek si obľúbite nielen hlavné postavy Richarda a Dvierku, ale aj ich sprievodcov v dolnom svete a možno aj tie záporné postavy, ktoré miestami vyznievajú celkom zábavne, mňa teda dosť bavili postavy pána Croupa a Vandemara, keď si prečítate túto knihu, zistite, že ich spôsob ako medzi sebou rozprávali, ich starosvetský štýl je vskutku jedinečný, aj keď ich úlohou bolo zabíjať, bolo na nich niečo, čo mňa osobne celkom bavilo. 

To prelínanie reálneho a nereálneho bolo veľmi dobre zvládnuté, čitateľ naozaj uverí, že sa ocitol niekde v podzemí – pod stanicami metra zrazu existuje iný svet, o ktorom doteraz nemohol vedieť, niektoré miesta sa reálnymi názvami ulíc, obchodov, názvov staníc zhodujú, ale iné zase nie – autor pridáva stále niečo nové, nepoznané, plné fantazijných obrazov, ktorému sa nedá v tejto knihe vyhnúť. Pri knihe Nikdekoľvek sa budete tak trochu báť, premýšľať, naplno nechá pracovať vašu fantáziu, ale zároveň vás pobaví a zabezpečí totálny únik z reality. 

„Je smutné skonštatovať, že ľudia, čo bývajú ulice nad nami, nikdy nevidia krásu svojich stôk, pán Vandemar, nikdy nespoznajú tieto tehlové katedrály, hoci ich majú priamo pod nohami.“