„Nebudem ako ty. Do môjho života už nepatríš.“ 

Romány pre ženy sú síce oddychovou literatúrou, ale sú zo života a častokrát sa v nich odohrávajú situácie, ktoré sme neraz zažili na vlastnej koži a postavy v nich sú ako skutočné, pripomínajúce osoby, ktoré dôverne poznáme. A takou knihou je aj novinka od Simony Roškovej VZALA SI MI VŠETKO. 

Simona Rošková sa okrem iného už roky venuje písaniu recenzií, ktoré sú veľkou inšpiráciou pri výbere kníh. A jej druhá kniha Vzala si mi všetko predčila všetky moje očakávania. Zhruba pred rokom napísala svoj debut Nechcem počuť tvoj plač, a možno bola pre mnohých neznámou autorkou, ale podľa môjho názoru, svojou najnovšou knihou sa zaradila medzi stálice slovenskej beletrie. Možno si poviete, že má za sebou len druhú knihu, ale o tom, že jej to výborne píše, sa presvedčíte, ak sa začítate do jej knihy Vzala si mi všetko.

Je to smutno-krásny príbeh o jednej nekompletnej rodine, o osude malého dievčatka (ktoré vidíte so smutnými očami na obálke knihy) Johanky a jej necitlivej mamy Renáty. O tom, že život sa s nami vie občas kruto zahrať, pocíti na vlastnej koži hlavná postava Renáta, ktorá ani zďaleka nie je dokonalá vo svojom vzťahu k dcére, ktorej celé detstvo chýba materinská láska, pohladenie či teplá náruč. Ale to je len začiatok príbehu, ktorý nenechá žiadneho čitateľa chladným. Najsilnejšou stránkou knihy sú emócie ako bolesť, zlosť a nevinnosť. Ale toto všetko vie zlomiť len láska, priateľstvo, dôvera a viera v dobro. 

Jednotlivé postavy v knihe sú vykreslené realisticky a bez pátosu. Už prvé stránky vás ľahko vtiahnu do deja a vy postupne spoznávate život malej Johanky aj jej nešťastný životný údel. Ako to v živote býva, aj tu sa mnohé veci zmenia po istých udalostiach a keď si už myslíme, že nám život rozdáva len samé rany, nakoniec ukáže aj svoju svetlú stránku. 

Na knihe Vzala si mi všetko si obľúbite takmer všetko, nenájdete tam žiadne hluché miesta ani siahodlhé opisy. Dialógy, ktorými sú zaplnené jednotlivé kapitoly, sa čítali tak dobre a pohotovo, že som ani nevedela kedy, a bola som na konci príbehu. Obzvlášť sa mi páčila tá časť deja, ktorá sa posunie o niekoľko rokov neskôr. V mnohom som obdivovala tú už dospelú Johanku, v ktorej duši ostala oprávnená zášť a strach z malej Johanky, a zároveň som s ňou spolucítila v jej rozhodnutiach. 

Autorka sa v tejto knihe dotkla citlivej témy a nebála sa ísť s kožou na trh. Možno viacerí neradi čítame o detskom nešťastí či bolesti, ale aj tu okrem iného nájdete ukrytú nádej na lepší život, šťastie si dlhšie hľadá cestičku k hlavnej detskej postave, ale nakoniec je to práve ona, kto získa to najcennejšie v živote a dokáže to aj prijať.

Ak hľadáte knihu, ktorá vám na chvíľu ukradne srdce a zároveň prinesie úľavu, tak by ste po knihe Vzala si mi všetkomohli siahnuť. Bude to príjemne strávený čas, lebo emócie z nej vo vás nechajú nejakú stopu, odvážim sa dúfať, že to tak aj bude. V mojom prípade to rozhodne tak bolo a za knihu ďakujem autorke Simone Roškovej.